Obyvateľstvo

Počet obyvateľov v sídlach v období stredoveku je možné približne určiť podľa zdanenia poddanských domácností.

V roku 1536 boli štiavnické domácnosti zdanené od 14 port (brán). Okrem nich tu bývala aj rodina richtára, tri rodiny slobodníkov, tri usadlosti vyhoreli a jedna-dve boli opustené. Okolo roku 1600 tu stálo dvadsaťštyri sedliackych a želiarskych domov, mlyn a okolo 15 kúrií miestnych zemanov.
V Štiavničke v roku 1580 stáli 2 kúrie, patriace Tholtovcom a Štiavnickovcom a v roku 1600 už 4 zemianske kúrie.
V Zemianskej Ludrovej stáli koncom 16. storočia asi 4 zemianske kúrie.

Podľa všeobecného sčítania obyvateľstva žilo v roku 1785 v Liptovskej Štiavnici 123 zemanov. V roku 1818 bolo 22 domácností zdanených a 55 zemianskych usadlostí. Žilo tu 99 rodín, z nich 107 mužov a 214 žien (podľa náboženstva 170 katolíkov a 40 evanielikov a ani jeden žid). V Zemianskej Ludrovej zdanená domácnosť nebola žiadna, 26 usadlostí, 28 rodín, z ktorých bolo 37 mužov a 66 žien (podľa náboženstva 61 katolíkov, ani jeden evanielik a dvaja židia). V Štiavničke zdanená domácnosť nebola žiadna, zemianskych usadlostí bolo 35, žilo tu aj 39 rodín, z ktorých bolo 64 mužov a 99 žien (podľa náboženstva 93 katolíkov, jeden evanielik a dvaja židia).
Pre porovnanie - podľa ščítania obyvateľstva z roku 1921 bolo v Liptovskej Štiavnici 137 domov, 649 obyvateľov, z toho 309 mužov a 340 žien (podľa náboženstva 560 katolíkov, 79 evanielikov, 9 židov a jeden bez vyznania).

Z ďalších rokov môžeme uviesť aspoň počty obyvaťeľov po sčítaní obyvateľstva:
v roku 1869 - 857 obyvateľov, v roku 1880 - 761 obyvateľov, v roku 1890 - 735 obyvateľov,
v roku 1900 - 787 obyvateľov, v roku 1910 - 753 obyvateľov, v roku 1921 - 649 obyvateľov,
v roku 1930 - 787 obyvateľov, v roku 1940 - 862 obyvateľov, v roku 1948 - 816 obyvateľov,
v roku 1961 - 903 obyvateľov, v roku 1970 - 907 obyvateľov a v roku - obyvateľov.

Zemianske rody

V obci Liptovská Štiavnica žilo viacero zemianskych rodov, z ktorých treba spomenúť aspoň najvýznamnejšie, ktoré sa zapísali do dejín obce: Rakovský, Štiavnický, Tholt, Pružinský, Kasanický, Povolný, Kivoň, Mojš, Hrabussay, Poprac a iné. Neskoršie, z dôvodov ľahšieho spravovania veľkého majetku, sa členovia rodov Tholt, Kasanický a Mojš združili do zemianskych komposesorátov a jeden volený člen spomedzi nich vždy tento majetok spravoval.

Poddanské rodiny

Medzi najstaršie rodiny z radov poddaných patria dodnes žijúce rodiny v Liptovskej Štiavnici ako napríklad Ondrejka, Sviežený, Omasta a vymretá rodina Čížovcov. Rodina Omasta sa spomína už v roku 1484, keď Mikuláš zo Štiavnice syn Štefana dal zálohu v 40 florénoch čistého zlata Martinovi synovi Gašpara z Palúdzky, sedem sessií (usadlostí), v ktorých bývali Jakub a Tomáš Omasta a Žigmind Číž. Petra Svieženého založil 17-timi zlatými v roku 1514 ten istý Mikuláš de Magna Sceunicze Tomášovi mýtnikovi v Tvrdošíne. O rodine Ondrejka je prvá zmienka z roku 1555, keď Andrej, syn spomínaného Tomáša, mýtnika z Tvrdošína, dáva do zálohu majetok s dvoma poddanými Ondrejkom a Madačom za 42 florénov Jurajovi z Rakova krajinskému podsudcovi.