Vodné oprávnenia na Štiavničanke

Na potokoch Štiavničanka a Ludrovianka boli už oddávna vhodné podmienky pre fungovanie rôznych vodných zariadení. Na Ludrovianke už v roku 1344 stál mlyn, píla, garbiareň a tupy na súkno. V roku 1600 sa v daňových súpisoch Liptovskej Štiavnice spomína mlyn.

V roku 1733 protestuje richtár mesta Ružomberka proti tomu, že zeman z Liptovskej Štiavnice postavil vodnú pílu a tá spôsobuje mestu škodu. V roku 1767 prebiehal pred Liptovskou župou spor Pavla Pružinského a Jána Tholta o mlyn v Liptovskej Štiavnici.

V roku 1804 protestoval Štefan Rakovský proti zemanovi z Ľubele, ktorý si postavil mlyn v Liptovskej Štiavnici a v roku 1810 protestuje Juraj Tholt proti Ružomberčanom, ktorí poškodili jeho mlyn v Liptovskej Štiavnici. V roku 1824 sa spomína spor mlynára z Liptovskej Štiavnice so Štefanom Belopotockým pre svojvoľné zabratie jeho majetku. V roku 1832 prebiehal rozsiahly spor Alexia Rakovského a Gašpara Tholta o vlastníctvo mlyna v Liptovskej Štiavnici.

Štefan Rakovský mal na potoku Štiavničanka viaceré vodné oprávnenia registrované vo vodnej knihe Liptovskou župou. Väčšina z týchto oprávnení fakticky zanikla v prvej polovici 20. storočia, pretože pri likvidácii vodných diel v okrese v roku 1962 sa nepodarilo vypátrať medzi obyvateľmi ani pravdepodobné miesta existencie týchto vodných diel.

V 19. storočí postavila mlyn aj rodina Kasanickovcov, v roku 1890 im bolo potvrdené už staršie vodné oprávnenie. V roku 1922 mlyn aj vodné oprávnenie kúpil Anton Capík a jeho manželka Mária Capíková, rodená Podhorányová, ktorí ho v roku 1931 predali Jánovi Glonekovi s manželkou Brigitou Glonekovou, rodenou Capíkovou. Jeho prevádzka bola zastavená až v roku 1948 a dielo postupne fyzicky zaniklo. V roku 1962 bolovodné oprávnenie Jána Gloneka a manželky zrušené.

Ďalší mlyn na Štiavničanke vlastnila Štefánia Zvadová, rodená Tholtová. Mlyn stál na severnom konci Liptovskej Štiavnice a bol postavený okolo roku 1870. V roku 1922 prešlo vodné oprávnenie v polovici do vlastníctva Márie Zvadovej, rodenej Tholtovej a druhá polovica do vlastníctva Františka, Jozefa a Gustáva Zvadu.

Dnes už v Liptovskej Štiavnici stoja už len pozostatky dvoch spomínaných mlynov. V ruinách s nachádza mlyn Jána Gloneka a v prestavanej podobe sa nachádza mlyn Márie Zvadovej. Posledné zbytky vodných zariadení boli väčšinou zničené a rozobraté ešte v období druhej svetovej vojny alebo krátko po nej.